Viete si predstaviť jedlo naservírované na tanieri tak, že najskôr sa neviete dosýta na neho vynadívať a potom vám príde ľúto túto nádheru narušiť príborom ? Viete, čo má spoločné gastronómia a výtvarné umenie ? Je toho oveľa viac, ako by bežný „smrteľník“ mohol očakávať. Je toho MOREE…
Je tu však aj dosť výrazných rozdielov.
Napríklad, oproti výtvoru výtvarníka má esteticky naaranžované jedlo zopár výhod. Stačí si len uvedomiť fakt, že ho najskôr „konzumujeme“ len svojimi očami, až potom začneme vnímať jeho vôňu, následne sa dostaví Pavlovov reflex a nakoniec zapojíme do procesu vnímania naše chuťové bunky. Nevýhodou je väčšinou veľmi krátka životnosť takéhoto diela, ktoré v prevažnej väčšine prípadov končí v našich útrobách…
Na druhej strane trvanlivosť obrazu, ktorý si obľúbime je prakticky až do jeho zničenia, či odcudzenia takmer nekonečná a pohľad na neho nám môže prinášať opakované potešenie. Ak si však odmyslíme špecifickú vôňu farieb, plátna a rámu, tak musíme konštatovať, že nevonia. A čo tak ochutnať ho ? Nie, Veď to by bolo úplné barbarstvo…
To, čo tieto dva na prvý pohľad úplne odlišné svety spája, je estetická extáza, potešenie z viaczmyslového zážitku, pokoj v duši, nastolenie vnútornej harmónie a v neposlednom rade pohladenie ega. Takže pozor, konzumovať len v rozumných množstvách a poznať svoju mieru.
